Rozchod nie je žiadna sranda, hlavne vtedy, keď bol človek nastavený vo vzťahu zotrvať „navždy". Je to životná udalosť, ktorá býva často spojená s veľmi bolestným prežívaním, so smútkom, pochybnosťami o sebe, strachom zo samoty, z toho, že sa už nikdy nikto iný nenájde atď. atď. atď. A s pocitom akéhosi zmaru, samozrejme, na ten som skoro zabudla!
Zdá sa mi, že väčšina ľudí , alebo aspoň mnohí, to riešia pomocou takzvaného „prevozníka". Čo to znamená? Že vlezú do vzťahu s niekým iným len preto, aby nemuseli celému tomuto marazmu čeliť. Myslím, že sa mu nakoniec aj tak nevyhnú, takýto vzťah však pôsobí podobne, ako tabletka proti bolesti. Podľa môjho názoru je „lepšie" si v tom vyhniť, ako snažiť sa o riešenie pomocou analgetika, ale ok, každý máme iné zvládacie mechanizmy. Nechcem to súdiť, v každom prípade sa prikláňam viac k vyhnívaciemu spôsobu prežitia rozchodu, teda odplakať, odsmútiť, odbolieť...
Keď si človek uvedomí, že je znova v nevyhovujúcom vzťahu prichádza obyčajne prvý návratový moment. Z najzadnejšej komnaty totiž znova začnú vyliezať už vyššie spomínané strachy a spiatočka k bývalému by ich mohla zase na chvíľu zahnať späť. Aj výskum, ktorý som čítala potvrdzuje, že zvýšená túžba po ex signalizuje pokles kvality aktuálneho vzťahu. Je to totiž najrýchlejší a najjednoduchší spôsob, ako naplniť svoju potrebu niekam patriť, hovorí štúdia.
Ak ale vzťah dobrý je, môže byť proces opačný. Strachy postupne začínajú opadať a zároveň sa začnú meniť aj pomery príťažlivosti partnerov. Bývalého pomyselná miska váh začne klesať a miska na opačnej strane, patriaca súčasnému, začne stúpať . Ex odchádza do minulosti! Aj toto, ale býva proces, ktorý trvá nejaký čas a tak sa stáva, že v úvode nového vzťahu sú tam s nami aj naši exovia. Čakajú tam na svoj transport do histórie. Oni sami s tým ale nič moc spraviť nemôžu, nezostáva im nič iné, len zotrvať na čakačke a je len na nás a na kvalite nášho aktuálneho vzťahu, či nakoniec k ich transportu príde.
Ja osobne tým veľkým návratom neverím, alebo lepšie povedané, neverím návratom vôbec! Podľa mňa naozaj platí, že: „Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky." Keď už príde k rozvodu alebo rozchodu, tak to obyčajne býva spojené aj s obrovskou stratou dôvery a brutálnym narušením intimity vzťahu, až tak, že ho už nie je možné zreparovať. Jeden môj bývalý partner to nazval pre mňa výstižne, keď povedal: „Je koniec, ceruzka sa zlomila". Keď si premietnete ten obraz v hlave, tak si asi len ťažko dokážete predstaviť, že by bolo možné urobiť zo zlomenej ceruzky zase pôvodnú, funkčnú.
Samozrejme, ako vo všetkom, ani v tomto nie je možné zovšeobecňovať a výnimka potvrdzuje pravidlo! Pravda však je, že ja som sa s niečím takým zatiaľ ešte nestretla. Nezažila som to ja, ani som to nevidela u nikoho iného...
